Download Template for Joomla Full premium theme.

Deutschland online bookmaker http://artbetting.de/bet365/ 100% Bonus.

Online bookmaker bet365

Chaos v Slovenskej politike

Slovenskú politickú scénu ovláda chaos a neporiadok, nedá sa v nej vyznať. Chaos v organizácií politických strán, neusporiadanosť v organizácií parlamentu a jeho poslancov či neustále legislatívne zmeny. Všetky tieto aspekty pôsobia rušivo.

Nedá sa napríklad rozoznávať medzi návrhmi zákonov jednotlivých strán, občania nevedia, z koho dielne pochádzajú, či a kým sú pripomienkované. Rovnako to platí pri schvaľovaní zákonov. Vždy je povedané len to, ktorá strana ako hlasovala, no nájdu sa výnimky, ktoré sa rozhodnú podporiť zákony jednotlivo a o ich činnosti sa verejnosť málokedy dozvedá.

Platí to tiež pre menšie alebo nové a perspektívne politické strany a informovanosť voličov o nich. Tie, ktoré nemajú masívnu predvolebnú kampaň sú akoby v úzadí a svoje názory a myšlienky nemajú ako prezentovať. Volič potom vníma len parlamentné strany a ich činnosť, o aktivite iných, mimovládnych strán nie je vôbec informovaný. Potom tu vzniká obraz, že nie je koho voliť a táto apatia často vyústi do voľby „menšieho zla“.

Organizácia parlamentu tiež nestojí za veľa. Poslanci sa rokovaní a hlasovaní zúčastňujú sporadicky, samozrejme, česť výnimkám. Nie vždy prinášajú riešenia a nové návrhy a stáva sa, že mnohí sú pasívni a neproduktívni.

Z doteraz uvedeného by sa dalo tvrdiť, že na Slovensku je politický bodrel. Neplatí to len v organizácií parlamentu a vlády, ale aj o kauzách, ktorými je volebné obdobie sprevádzané. Občan sa už pomaly stráca v spleti mnohých prehreškov a korupčných afér. Nedokáže rozoznať, ktorá kauza je skutočná a ktorá vykonštruovaná. Toľko politickej špiny, ktorá sa vyťahuje na verejných funkcionárov, až berie dych. Problémom je, že ak by tá špina neexistovala, nemala by byť odkiaľ neustále vyťahovaná. Takže sa tieto kauzy zrejme naozaj dejú a ovplyvňujú tak verejnú mienku a názor občanov na slovenskú politiku.

Ďalším problémom na politickej scéne je ohováranie a osočovanie a chýba potrebná legislatíva ktorá by tomuto zabránila, keď už absentuje morálka. Rivalita a ohováranie panuje aj medzi najváženejšími predstaviteľmi nášho štátu, predsedami vlády. Hovorí sa, že za éry a vlády toho ktorého premiéra boli tie a tie aféry a kauzy. Predsedovia vlád si na seba navzájom vyťahujú nekalosti a publikujú ich. Stačí sa pozrieť na vyšetrovanie „Gorily“. Bývalí predsedovia vlády presúvajú zodpovednosť jeden na druhého, odhadzujú tento spis a hovoria o tom, kto ho zamietol pod koberec. Zbabelé správanie nie je a nikdy nebolo východiskom, podstatné je priznanie pravdy, uvedomenie si závažnosti vecí a začatie vyšetrovania vo svetle, v akom sa veci v skutočnosti odohrali. Rovnaká atmosféra panuje aj medzi predchádzajúcimi a súčasnými ministrami. Prvý sa odvoláva na minulého, koľko chýb narobil a on to po ňom teraz musí žehliť. Minulý sa odvoláva na dávnejšieho, že veci sa už po ňom nedali napraviť. No a súčasný už v predstihu začína hovoriť na toho budúceho, lebo narobí toľko škôd a uzavrie toľko nevýhodných tendrov, že vládny rozpočet pripraví o hrozné peniaze. Už teraz je to jasné, a je jasné, že tento kolotoč sa len tak nezastaví. Osočujú sa aj poslanci v parlamente. Jednotlivo, medzi politickými stranami, vládne nepriateľská atmosféra, ktorá robí nepriaznivý dojem na voličov. Ak sa v jednej večernej spravodajskej relácií objaví viacero príspevkov, v ktorých si poslanci prostredníctvom médií odkazujú rôzne neslušné slová a výrazy, vytvára to negatívny dojem z celého poslaneckého kolektívu. Nehovoriac o tom, ak majú niektorí jedinci potrebu vychovávať ďalších, a tak si strieľajú facky. Takýmito činmi sa politická kultúra zhoršuje a upadá. Obleky a kostýmy potom úplne strácajú zmysel, ak sa ich nositelia nevedia slušne správať. Oblečenie síce navonok robí človeka, no slušný človek sa musí vedieť najmä správať. Až potom môže byť vzorom pre ostatných, až potom sa môže vyjadrovať ku celospoločenským problémom a najmä až vtedy môže predkladať riešenia.

V slovenskej politike potom vzniká aj morálny problém. Ako môže niekto, kto má za sebou mnohé kauzy, škandály a korupcie, byť zástupcom občanov a rozhodovať o ich budúcnosti? Veď verejní funkcionári by mali byť slušní ľudia a odborníci, ktorí sa v problematike vyznajú a vedia ju riešiť. Nemali by to byť len známe mená z médií. Mali by byť príkladom a vzorom štátnického správania sa, mali by udržiavať vysoký hodnotový rebríček a pravidelne sa umiestňovať na popredných pozíciách rebríčku spoločenského a nie byť na posmech spoločnosti.

Za správanie predstaviteľov politického verejného života hovorí slovenská politická kultúra, ktorú tu zaviedli. Vo vyspelých krajinách je základom prevzatie zodpovednosti, priznanie si chýb, ktoré ovplyvňujú ekonomiku, hospodárstvo a celkovú spoločenskú situáciu v konkrétnej krajine. Takýto princíp u nás nefunguje. Väčšina politikov sa riadi populizmom, a teda, zjednodušene povedané, správaním sa navonok tak, aby na nich nepadol ortieľ viny. Snažia sa presvedčiť verejnosť, a tým aj samých seba, že ich správanie je v poriadku, a že sú schopní a kvalifikovaní riadiť túto krajinu. Mnohí nevedia vyvodiť zodpovednosť za svoje chyby, a tým očistiť svoje meno alebo meno strany, ktorej sú členmi. Niektorí sú natoľko zaslepení mocou, že nevnímajú okolitý svet, vidia len možnosti, ktoré im kreslo vo vláde prináša. Možnosti nabaliť si vrecká, prezentovať sa, získať právo spravodlivo rozhodovať o osude piatich miliónov ľudí. Mať moc a byť niekto vážený. No netreba zabúdať na jeden fakt: spoločensky uznávanými nás nerobí naša práca alebo sociálne postavenie, ale činy, ktoré urobíme. Až za ne si zaslúžime úctu a obdiv, čo by malo platiť aj v slovenskej politike. www.10percent.sk ...pretože sa to dá!

http://www.pravoaspravodlivost.sk

http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST

Redakcia novín Právo A Spravodlivosť
Nitrianska 119
940 01 Nové Zámky
0911122441
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naše myšlienky

  • Vrátiť dôveru politike,
    politikom a spoločne
    s každým, kto prejaví
    záujem spolupodieľať sa
    na riadení veci verejných.
    Znížiť mieru nespravodlivosti,
    ktorú pociťujú jednotlivci.
    Zabezpečiť nasledujúcim
    generáciám perspektívu.

Niečo

Niečo